Pre napájanie elektrických motorov z napäťového meniča obvykle používame ako referenčný signál taký signál, ktorý je istou modulačnou technikou upravovaný v samostatnom výpočtovom člene. Tento nahrádza blok inverznej Clarkovej transformácie. (Obr 2.1) Blok modulátora je charakteristický tým, že transformuje hodnoty napätí z rotačnej ortogonálnej súradnicovej sústavy αβ do rotačnej trojfázovej súradnicovej sústavy abc.

Princíp pulzne-šírkovej modulácie spočíva v aplikovaní základných vektorov napätí U_xxx a O_xxx (Obr. 2.2) po určitú dobu takým spôsobom, že stredný vektor, generovaný moduláciou počas periódy T je rovný pôvodnému statorovému referenčnému vektoru napätia. Toto ponúka možnosť veľkej variability usporiadania základných vektorov počas periódy T. Vektory môžu byť usporiadané tak, aby sa znížili spínacie straty, aby sa znížil počet spínacích stavov alebo na dosiahnutie rôznych iných výsledkov.

Najpoužívanejšie druhy modulačných techník

 Medzi najpoužívanejšie metódy úpravy referenčného napätia, so zarovnaním na stred, pre napäťový menič frekvencie patria tieto modulačné techniky:

• Sínusová modulačná technika
• Sínusová modulačná technika s implementáciou tretej harmonickej
• Štandardná priestorovo-vektorová modulačná technika
• Priestorovo-vektorová modulačná technika so striedaním núl
• Priestorovo-vektorová modulačná technika s využitím nulového vektora O₀₀₀
• Priestorovo-vektorová modulačná technika s využitím nulového vektora O₁₁₁

_​

1.1.1       Sínusová modulačná technika

Nazývaná aj ako Inverzná Clarke-ovej modulačná technika. Pri tejto modulačnej technike je použitá inverzná Clarke-ovej transformácia (pomenovaná po Edith Clarke), ktorá transformuje rotujúci vektor z dvojfázovej ortogonálnej súradnicovej sústavy do trojfázovej rozloženej súradnicovej sústavy. Prevod medzi sústavami popisujú nasledovné rovnice:

Pre použitie tejto modulačnej techniky nevznikajú veľké nároky na výpočtový člen, keďže sa prepočítava iba jedna transformácia. Výsledné priebehy sú upravené pre rozmedzie hodnôt (0:1).

Sínusová modulačná technika s implementáciou tretej harmonickej

Pre túto modulačnú techniku je charakteristický upravený nesínusový priebeh na výstupe bloku modulátora. Tým pádom už nieje možné použiť blok inverznej Clarke-ovej transformácie, ako je vidno na Obr. 2.3. Blok modulátora môžeme popísať ako funkciu s dvomi premennými na vstupe, a to U_α a U_β, a tromi na výstupe, U_a, U_b, U_c. V bloku sú najskôr vypočítané hodnoty U_a, U_b a U_c rovnakým spôsobom ako v kapitole 2.1.1., potom sú tieto napätia prenásobené číslom 2/sqrt(3) a uložené ako pomocné premenné, viď nasledujúce rovnice:

Keďže hodnoty U_a, U_b a U_c po inverznej Clarke-ovej transformácií sú v rozmedzí
(-1 ÷ 1), vypočítané pomocné premenné sú porovnávané s týmto rozmedzím a pokiaľ je napätie vyššie ako 1 (prípadne nižšie ako -1), tieto hodnoty signálov sa ukladajú do pomocných premenných U_0a, U_0b a U_0c, a sú odčítané od zosilnených hodnôt (Obr. 2.4). Tým vznikajú orezané hodnoty výstupného referenčného napätia, ktoré sú po úprave v rozmedzí
 (0 ÷ 1), viď Obr. 2.5.

Hodnoty, ktoré sú odčítavané, pripomínajú odrezané čiapky prvej harmonickej s opačným znamienkom. Po ich sčítaní predstavujú tretiu harmonickú signálu.